Ukrajinská kríza je príležitosť. Pre Úniu aj Slovensko

Autor: Eduard Kukan | 19.3.2014 o 12:30 | (upravené 19.3.2014 o 12:52) Karma článku: 7,28 | Prečítané:  641x

Ukrajina je testom pre Úniu aj Slovensko. Ak týmto testom neprejdú, ich bezpečnostné usporiadanie je ohrozené. Ak uspejú, svoju bezpečnosť posilnia.

Aj keď Únia nie je príčinou ukrajinskej krízy, stála na jej počiatku.Aj keď Únia nie je príčinou ukrajinskej krízy, stála na jej počiatku.Foto: Európska komisia

Kríza na Ukrajine aj ruská okupácia Krymu je testom pre Európsku úniu. Aj keď Únia nie je príčinou ukrajinskej krízy, stála na jej počiatku. Protivládne protesty začali, keď prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať politické a obchodné dohody s Úniou na samite vo Vilniuse. Málokde v Únii sme pred tým videli ľudí s európskymi zástavami demonštrovať a neskôr bohužiaľ pod týmito zástavami aj zomierať.

Tento test pripomína to, čím Únia prechádzala v 90. rokoch na Balkáne. Po páde komunizmu nasledoval postupný rozpad Juhoslávie. Keď Slobodan Milošević vedel, že ju už pokope neudrží, vsadil na národnostnú kartu. Presnejšie - prostredníctvom srbských menšín vyvolával nestabilitu v republikách, ktoré sa chceli osamostatniť. Podobne ako dnes Vladimir Putin na Ukrajine, využil Milošević paravojenské jednotky, aby presadzovali jeho ciele v iných republikách. V Bosne vyústil konflikt do etnických čistiek, z ktorých sa táto krajina nevie spamätať dodnes. Posledný Miloševičov výstup sa odohral v Kosove. Spôsobil tak ešte väčšie rozdrobenie Juhoslávie a rozdúchal ešte naposledy etnickú nenávisť. Rok po vojne v Kosove Milošević padol - zvrhli ho samotní Srbi v pokojných demonštráciách.

Používať však operáciu NATO v Kosove ako ospravedlnenie pre ruskú inváziu na Krym je bizarné. Kým v Kosove sa začali Miloševićovi vojaci etnické čistky, na Kryme Rusom nič také nehrozí. Priznal to už aj samotný Kremeľ. Zásah Severoatlantickej aliancie v Kosove v roku 1999 mal za cieľ zabrániť tomu, čo sa stalo už v Bosne a na čo sa dnes spomína jedným slovom - Srebrenica.

Od 90. rokov na Balkáne sa Únia poučila. Má spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vlastnú šéfku diplomacie - Catherine Ashton a civilné aj vojenské misie v zahraničí.

Kým na Balkáne sa situácia pomaly zlepšuje, Únia má nový problém: Ukrajinu. Čelí tak testu na svojej východnej hranici. Zo začiatku si v ukrajinskej skúške počínala rozpačito, teraz sa už správa o niečo sebavedomejšie. Test však pokračuje. Okupácia a anexia Krymu a smrť prvého ukrajinského vojaka nás ešte viac priblížila k možnému konfliktu.

Otázka je, ako si s touto krízou poradíme. V pondelok ministri zahraničných vecí uvalili sankcie na predstaviteľov ruského režimu. Na Európskej rade vo štvrtok a v piatok môžu lídri členských štátov rozhodnúť o ďalšej stratégii - diplomatickej aj bezpečnostnej. Urobia to?

Každá kríza je zároveň príležitosťou. Platí to aj o Ukrajine. Problémy na východnej hranici sú príležitosťou dobudovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku tak, aby Únia hovorila jedným hlasom. Zoči-voči situácii na Kryme je to nevyhnutnosť. Kríza je tiež šancou zlepšiť energetickú bezpečnosť. Opäť nám pripomenula, že Únia potrebuje znížiť závislosť na jednom dodávateľovi a diverzifikovať svoje dodávky energií.

A Slovensko? To sa nachádza oproti 90. rokom a dnešku v odlišnej situácii. Po prvé, je súčasťou Únie (už 10 rokov!) očakáva sa od neho priamy, konštruktívny a zásadový prístup. Je dôležité, ako sa k tejto otázke postavia naši politici v Bruseli na Európskej rade, ale aj doma na Slovensku. Záleží od toho naša dôveryhodnosť v Únii a naše postavenie v medzinárodnej politike. Môžeme byť medzi lídrami alebo len súčasťou sivej masy, ktorá ich nasleduje. Po druhé, Slovensko po prvýkrát čelí závažnej politickej a bezpečnostnej kríze v susednej krajine. Ukrajina mala problémy aj v 90. rokoch, až teraz jej však hrozí občianska vojna, či strana územia. Je dôležité, čo Slovensko urobí pre svojho najväčšieho suseda.

Ukrajina je testom pre Úniu aj Slovensko. Ak týmto testom neprejdú, ich politické a bezpečnostné usporiadanie je ohrozené. Rusko bude totiž pokračovať v podkopávaní princípov OBSE aj Ženevských konvencií. Konajme teraz, lebo dejiny dávajú šancu na reparát len výnimočne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?