Vstup do NATO? Som hrdý, že som bol pri tom

Autor: Eduard Kukan | 27.3.2014 o 15:13 | (upravené 27.3.2014 o 15:20) Karma článku: 8,96 | Prečítané:  808x

Ak dnes ktokoľvek spochybňuje článok 5, spochybňuje zmysel samotného NATO a s ním aj bezpečnosť Slovenska a jeho spojencov. Ak ide o slovenského politika, tak nevyrástol na svoju vlastnú krajinu, ktorá je už 10. rokov členom Severoatlantickej aliancie.

V Bratislave v máji 2001 na stretnutí o NATO s premiérom Mikulášom Dzurindom a americkým diplomatom Marcom GrossmanomV Bratislave v máji 2001 na stretnutí o NATO s premiérom Mikulášom Dzurindom a americkým diplomatom Marcom GrossmanomVeľvyslanectvo USA na Slovensku

Na ten deň si presne pamätám. Na privítanie nových členov sa v Bruseli konala špeciálna ceremónia. Bolo nás sedem ministrov zahraničných vecí. Postupne prišiel rad na každého: najskôr vystúpenie na stupienok pred sebou a potom hymna a vztýčenie vlajky. Takto zaviala v sídle NATO konečne aj slovenská vlajka. Stali sme sa členom Severoatlantickej aliancie.

Je to jedna z najsilnejších spomienok z celej mojej kariéry. A to je naozaj dlhá.

Náš vstup do NATO prišiel 29. marca 2004, ale nebol vôbec samozrejmý. Určite nie po zložitých 90. rokoch. Kým sa naši susedia z vyšehradskej štvorky pripravovali na vstup do euroatlantických štruktúr, my sme boli na izolovaní. „Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko," povedala vtedy šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová.

Keď občania v septembri 1998 rozhodli o výmene vlády, bol to radostný okamih. Už v decembri toho roku som sa ako minister zahraničných vecí zúčastnil zasadnutia Euroatlantickej partnerskej rady v Bruseli. Všetko bolo inak. Slovenská republika je jeden z najlepšie pripravených kandidátov na vstup do NATO, povedala mi Madlenka, ktorá sa narodila v Československu. Na Washingtonskom summite v roku 1999 sme získali štatút kandidátskej krajiny a na Pražskom summite v roku 2002 sme dostali pozvánku na vstup.

V ten marcový deň roku 2004 som však mal najmä pocit zadosťučinenia. Rokovania o vstupe boli ťažké. Pripravená musela byť naša armáda aj naša diplomacia. Svojimi radami nám vtedy veľmi pomohli Česi, Maďari a Poliaci, ktorí boli v NATO od roku 1999. Oni to už mali za sebou, my sme boli v druhej vlne rozšírenia spolu s Bulharmi, Estóncami, Lotyšmi, Litovčanmi, Rumunmi a Slovincami.

Pri samotnom členstve v aliancii však nie je dôležité, kto bol v prvej a v druhej várke. V Aliancii platí princíp rovnosti: Slovensko má v NATO presne také postavenie, ako Česko či Spojené štáty. Práve to je najdôležitejšie. Sám som to americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi povedal, keď si pred vstupom siedmych nových krajín do NATO pozval ich ministrov zahraničných vecí do Bieleho domu. Hovoril som ako prvý, pretože v tom čase som bol najdlhšie slúžiacim ministrom. „Sme tu ako Sedem statočných," pripomenul som mu.

Ale teraz vážne: v NATO naozaj platí mušketierske „Jeden za všetkých, všetci za jedného." Článok 5 Severoatlantickej zmluvy hovorí, že útok na jedného člena NATO je považovaný za útok na všetkých. A zvlášť ukrajinská kríza a anexia Krymu nám pripomínajú, že bezpečnosť európskych štátov nie je samozrejmá. Prvýkrát od balkánskych vojen hrozí na hranici NATO ozbrojený konflikt. A vôbec prvýkrát od II. svetovej vojny jeden štát anektoval kus druhého.

Slovensko ani ostatní členovia NATO bezprostredne ohrození nie sú. Pobaltské štáty, bývalé sovietske republiky, ktoré do Aliancie vstúpili spolu s nami, však majú právo na obavy.

Ak dnes ktokoľvek spochybňuje článok 5, spochybňuje zmysel samotného NATO a s ním aj bezpečnosť Slovenska a jeho spojencov. Ak ide o slovenského politika, tak nevyrástol na svoju vlastnú krajinu, ktorá je už 10. rokov členom Severoatlantickej aliancie.

Dianie na Ukrajine je pre NATO najväčšou skúškou od konca studenej vojny. Verím, že Aliancia obstojí. A dúfam, že Slovensko sa zachová ako zodpovedný spojenec.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?