Prvého mája 2014 oslávime 10 rokov v Európskej únii. Náš vstup do Únie považujem za úspech. Vtedy, pred rokom 2004, sme museli dobehnúť Čechov, Maďarov a Poliakov. Neprijali sme všetko, čo nám Európska komisia navrhla. Susedov sme dobehli zodpovedným prístupom a pre Slovensko sme vyjednali dobré podmienky. Ťaží z nich dodnes. Máme euro a Schengen, môžeme cestovať, pracovať a podnikať v zahraničí. Volíme si svojich zástupcov v Bruseli. Únia je pre nás samozrejmosťou a my sa každodenne podieľame na jej riadení.
Iba my však vieme, že nie sme úplne spokojní. Naše očakávania sa vo všetkom nenaplnili. Porovnávame sa so susedmi a so západnou Európou a zisťujeme, že sme stále Európanmi druhej kategórie.
Kvalita nášho života pokrivkáva. Ako som už písal, spomedzi 28 krajín sme v kvalite života na 20 mieste. Je to nedôstojné. Vieme pracovať, zaslúžime si preto i podobnú životnú úroveň. Za ňu musíme bojovať aj z Bruselu.
Sme chorľavejší a žijeme kratšie. Priemerná dĺžka dožitia na Slovensku patrí medzi najnižšie v celej Únii. Muži žijú v priemere 72,5 roka, ženy 79,9. To je menej ako v Česku, Rakúsku či Fínsku. Sme aj pod úniovým priemerom. Na zdravotníctvo pritom míňame relatívne veľa. Vo výdavkoch v pomere k HDP (9 %) sme nad Čechmi aj Fínmi, i nad priemerom Únie. Odpoveď treba hľadať doma - ale aj vo vyspelej Európe a v Bruseli.
Kvalita nášho života závisí aj od kvality výrobkov každodennej spotreby. Týka sa to napríklad potravín. Napriek tomu, že platíme také ceny ako v Rakúsku či Belgicku, ich kvalita je často nižšia. Asociácia spotrebiteľov Slovenska už v roku 2011 zistila, že nadnárodné spoločnosti ponúkajú výrobky inej kvality v západnej a inej vo východnej Európe. Riešením je jasné nastavenie európskych pravidiel.
Aktívni seniori to nemajú ľahké. Na túto skupinu neupozorňujem len preto, že do nej patrím aj ja. Starnutie patrí medzi najväčšie výzvy slovenskej spoločnosti. Slovensko starne čoraz rýchlejšie. Ľudí nad 50 rokov bude stále viac a nielen to - Slovensko ich bude aj potrebovať. Musíme im vytvoriť podmienky pre dôstojný život. Našou najväčšou devízou sú skúsenosti, ktoré môžeme uplatniť pre dobro celej spoločnosti. Mnohí nás odpisujú. My však nepatríme do starého železa. Pozrime sa na seniorov v Nemecku alebo Veľkej Británii.
Ľudia nad 50 rokov sú dnes ohrození nezamestnanosťou. Jej úroveň dosahuje u skupiny vo veku 50 - 64 rokov 11,1 % (2012). Dlhodobo nezamestnaní sú v našej vekovej skupine najpočetnejší (33,7 %). Na rozdiel od mladších musíme vynaložiť viac energie, aby sme sa prispôsobili novým technológiám a metódam práce. Skrátka, aby sme boli zamestnateľní. Tento problém zdieľame s inými krajinami - hľadajme preto riešenia na európskej úrovni.
Seniori nemajú veľa možností si privyrobiť. Slovenské dôchodky sú nízke. V čase, keď musí štát šetriť, by bola východiskom práca na čiastočný úväzok. Naša legislatíva jej však nepraje. Náš štát nemá žiadnu premyslenú politiku, ako uľahčiť seniorom hľadanie práce a firmy motivovať k ich zamestnaniu. V iných krajinách sú na tom pracujúci seniori lepšie. Máme tu eurofondy a európsku legislatívu - mali by sme ich na tieto účely využívať lepšie.
Je čas napraviť zameškané. Posledných desať rokov Slovensko pracovalo na tom, aby sa stalo plnoprávnym členom Európskej únie. Ďalších desať rokov by sme mali pracovať na tom, aby sa Slováci stali Európanmi prvej kategórie.
