Slovensko je v špeciálnej pozícii. Patríme ku krajinám, ktoré dlhodobo majú najvyššiu závislosť na jednom, ruskom zdroji plynu. Naša geografická pozícia pri východo-západnom toku energií mala výhodu pre našu ekonomiku. Výnosy z tranzitu do Rakúska, Talianska, Nemecka a ďalších európskych krajín tvorili zásadnú položku v štátnom rozpočte. No hoci sme mali v chalupe sliepku znášajúcu zlaté vajcia, až do roka 2009 nám chýbalo hľadanie zodpovedných riešení pre zvyšovanie bezpečnosti dodávok. Až plynová kríza spred takmer šiestich rokov nás prinútila začať riešiť opatrenia na obrátenie toku plynu, respektíve nad severo-južným prepojením. Myslím si, že opatrenia, ktoré slovenskí energetici ako aj európske inštitúcie od vtedy spravili, nás posunuli bližšie k vyššej istote v mimoriadnych situáciách. Aj vďaka tomu obmedzenie dodávok plynu z tejto jesene sa nedotklo našich domácností. Ba čo viac, zaznamenali sme historický míľnik, keď pred pár týždňami prvýkrát prišlo slovenským odberateľom viac plynu zo západu ako z východu.
Hoci si mnohí prisvojujú príspevok k riešeniu plynovej krízy spred šiestich rokov, určite významnú úlohu zohral aj bývalý komisár pre energetiku Andris Piebalgs a diplomati zodpovední za české predsedníctvo Európskej únii. To malo úplne iné ciele a plány, avšak situácia so zastavenými dodávkami plynu jasne určila spoločné priority. V prvom rade na európskej úrovni sa začala do energetiky dostávať téma bezpečnosti. Európa nastavila jasné pravidlá aj pre zvýšenie stability dodávok, aby sme v prípade zopakovania novoročnej situácie roka 2009 nemuseli zásadne obmedzovať spotrebu plynu.
Ale čo z toho má obyčajný Slovák? Niekto by sa mohol opýtať, či by nám pre našu energetickú a ekonomickú závislosť nebolo lepšie udržiavať za každú cenu dobré vzťahy s Ruskom. Z histórie vieme, že Moskva vie pomôcť – august 1968 to ukázal v Československu, začiatok tohto roka zas u našich susedov. A práve počas udalostí na východ od našich hraníc sa ukázala európska spolupatričnosť, ktorá znamenala zabezpečenie reverzného toku plynu aj na Ukrajinu. Som rád, že Ukrajinci si toto uvedomujú a svoju európsku orientáciu potvrdili aj v nedeľných voľbách. Aj pre nás je to cesta a záujem. Nehľadať riešenia samostatne, ale v spolupráci na úrovni s partnermi v Európskej únii, v zmysle pravidiel tzv. energetickej únie. Toto by mala byť naša priorita a nie dúfanie, že prístup Ruska sa môže zmeniť. Z tohto pohľadu je isto dobrou správou, že v rámci novej Európskej komisie má kompetencie Slovák, Maroš Šefčovič. Hoci nemôže záujmy svojej krajiny uprednostňovať pred záujmami európskeho spoločenstva, ale veľmi dobre im rozumie. Veď aj on sa z pozície veľvyslanca pri Európskej únii podieľal na riešení krízy v januári 2009.
Iste, nebude to jednoduché, ak opäť nastane zastavenie dodávok plynu z Ruska. Som však presvedčený, že január 2009 s reguláciou distribúcie sa nemusí zopakovať a že naše členstvo v EÚ prispeje k riešeniu takejto situácie.